Keresés ebben a blogban

2023. október 31., kedd

Bíró Tímea Fölösleg – Višak

 


Bíró Tímea Csantavér 1989. december 17.  –


Fölösleg
 
függönyrojtokként lógnak az ablakban
varják hogy örökbe fogadják őket
az utcán az emberek unott arccal várják
a kocsiban a zöldet
van aki négy keréken halad
más egy falon nem tud átjutni
szülők nélkül nem lehet
a társadalomba belépni
a többséget felhizlalja az önsajnálat
az apró csuklókba a vér meg beleszárad
ácsorognak naphosszat csak ácsorognak
kilós vödörből kenik a margarint uzsonnára
nagykanállal mérik az árvaságot
az összekarcolt fémtányérba
ha süt a nap az udvarban kidobott
életek fogócskáznak
cipőben alszanak hátha reggel értük jönnek
 
 

Višak
 
u prozoru poput rojte na zavesama vise
za usvajanjem žude
na ulici ljudi u kolima ravnodušno
zeleno čekaju
neko na četiri točka napreduje
neko drugi pak zid ne može preći
bez roditelja u društvo
nije moguće kročiti
većinu samosažaljenje hrani
a u sitnim zglobovima krv se suši
preko čitavog dana stoje samo stoje
margarin za užinu iz velikog lonca uzimaju
sirotnost u izgreban metalni tanjir
kutlačom dobivaju
sija li sunce u dvorištu se izbačeni
životi igraju vije
u cipelama spavaju možda će ujutro po njih doći
 
Prevod: Fehér Illés

Forrás: Bíró Tímea: A pusztítás reggelei, Fórum Újvidék 2017. 18. old.

2023. október 30., hétfő

Méhes Károly Egy ember – Jedan čovek

 

Méhes Károly Pécs 1965. február 20. –

Egy ember
 
Fél nyolc van, ez már a második
söröm, könnyű lenne azt mondani,
nekem már csak ez az öröm,
pedig nagyon nem is. Van, hogy
fogom, összesöprök, segítek
kartonozni a vietnáminak,
talán mert akármi van, mindig
mosolyog. Amúgy az egyes
peronon vagyok, ilyenkor oda
érkeznek be az iskolás csajok,
őket bámulom. Legalább nem
zavarja őket egy elhasznált alak,
sörrel a kezében, nem álmaik
álma. Hát ja. Aki itt velük
szemben áll ma, csak néhány
milliárdnyi molekula csöndes
haláltánca. Állok a peronon,
kiszabadulva az aluljáróból,
bele a tavaszba. Állok, nem
megyek sehová és nem
várok senkit. Iszom egy harmadik
sört és majd egy negyediket is.
Délután a csajok hazamennek.
Másodikra, aztán harmadikra
találok csak be a szemetesbe.
 

Jedan čovek
 
Pola osam je, to je već drugo moje
pivo, bilo bi jednostavno reći,
za mene samo to donosi radost,
a baš i ne. Koji put se
udostojim, pometem, jednom
Vijetnamcu pomažem, možda
zato, jer šta god je uvek se
smeška. Inače sam na prvom
peronu, zgodne učenice tamo
u to doba stižu, njih
promatram. Bar jedan istrošen
pojedinac ih ne maltretira,
inače u ruci sa pivom ni ne
primećuju ga. Ma da. Ko tu, danas,
nasuprot njih stoji tek je tih
samrtni ples nekoliko milijardi
molekula. Stojim na peronu,
iz podvožnjaka oslobođeno,
ravno u proleće. Stojim,
nigde ne idem i nikog
ne očekujem. Popijem
treće pivo i četvrtu ću.
Popodne učenice kući idu.
U smećaru se u drugom, pa
u trećem pokušaju smestim.
 
Prevod: Fehér Illés

Forrás: Méhes Károly: Röntgen, Parnasszus Könyvek, Budapest. 2012.

Karmelina Angelika Kelenc Odisej Hvara – Hvar Odüsszeusza

 

Karmelina Angelika Kelenc Zagreb, 11. 07. 1966. – 

Odisej Hvara
 
Nježan si cvit
Darežljiv i dobar
Dušom plemenit kao pravi kralj
Ti si odisej hrvatskih mora
Davno te pozna cili Hvar
 
Srce mi trzne nate, kad hodaš
I kad me k sebi pozoveš ti
Kad me pogledaš pogledom svojim
I kad mi kažeš lipu rič:
 
"L'Amour C'est Toi,
L'Amour C'est Moi,
Najmilija Ljubavi Moja"
 

Hvar Odüsszeusza
 
Gyengéd virág vagy
Jótékony és meghitt
Nemeslelkű igazi király
A horvát tengerek Odüsszeuszaként
Ismer egész Hvar1.
 
Reszket a szívem, amikor jársz
És magadhoz hívsz
Amikor rám tekintesz
És szépen szólsz hozzám:
 
"L'Amour C'est Toi,
L'Amour C'est Moi,
Szerelmem"
 
1Hvar – ejtsd: Hvár
 
Fordította: Fehér Illés

Izvor: http://www.casopiskvaka.com.hr/2023/09/karmelina-angelika-kelenc-odisej-hvara.html

2023. október 29., vasárnap

Vasa Pavković Разговор о смуку – A siklóról beszélgettünk

 

Vasa Pavković Pančevo 3. februar 1953. –

Разговор о смуку
 
– Не бој се! – рекао сам,
истина тек када је смук
минуо у травуљини.
 
Била је то одиста стара
и крупна змија; затекла си је
чело дедине старе куће,
скотурану крај бурета
замућене кишнице.
 
– Змије дуго живе,
за разлику од људи.
Вероватно нико не зна
зашто је тако – причао сам.
 
– Ма пусти змију! – рекла си
доцније, кад сам говорио
како смукови сисају краве.
 
– Ма пусти смука и попиј
једну лозу! – рекла си ми
непознатим мушким гласом.
 

A siklóról beszélgettünk
 
– Ne félj! – mondtam a nőnek,
igaz, csak akkor, mikor a síkló
már élettelenül feküdt a fűben.
 
Valóban öreg,
hatalmas kígyó volt; nagyapa
öreg házanál találtad,
a zavaros esővízzel tele
rozoga hordó mellett.
 
– Az emberekkel ellentétben
a kígyók sokáig élnek.
Valószínű senki sem tudja,
miért van így – meséltem.
 
– A fenébe a kígyóval! – mondtad
később, amikor arról beszéltem,
hogy a síklók szopják a teheneket.
 
– Mi közöd a siklóhoz, igyál
egy kupica pálinkát! – mondtad
ismeretlen férfi hangon.
 
Fordította: Fehér Illés

Izvor: Васа Павковић: У варљивом животу, КОВ, Вршац, 2012. стр: 29.

Risto Vasilevski kornjača – a teknős

 

Risto Vasilevski Nakolets, 31. januar 1943. –

kornjača
 
sporo oticanje vremena
sažeto je u njenim pokretima.
 
duboke brazde,
slične naborima hrastove kore,
govore o dugovečnosti
provedenoj u životu.
 
nemarni,
nespretni hod,
kuća vazda u pokretu,
oklop iz grudi
odaju sigurnost
i sklonost
ka bezbrižnosti.
 
samo rupa –
to njeno neizvesno sklonište
na hrbatu zemlje,
čuva joj le|a
od svake opasnosti,
dok njen vid motri
i gleda smrti
pravo u oči.
 

a teknős
 
mozdulataiban az idő
lassú sodrása összpontosul.
 
rajta a tölgy gyökerén lévő ráncokhoz hasonló
mély barázdák
az életben eltöltött
hosszú évekről szólnak.
 
a közömbös,
esetlen léptek,
az állandó mozgásban lévő ház,
mellén a vért
biztonságról
és gondtalanságra való hajlamáról
árulkodnak.
 
csak a gödör –
hátát minden veszélytől
a föld gerincén
egy bizonytalan búvóhely
óvja,
szemgolyója meg kémlel
és egyenesen
a halál szemébe néz.
 
Fordította: Fehér Illés

Izvor: autor

2023. október 27., péntek

Biljana Milovanović Živak: Istina – Igazság

 

Biljana Milovanović Živak Požarevac, 7. mart 1972. – 

Istina
 
                                                     (Čehovu)
 
Uzalud puška visi na zidu u prvom činu; muškarci
Slomljeni neurastenijom; blede, nevoljene, ružne
Žene; anoreksične, šiljatih noseva poput kljunova,
Ključnih kostiju što nakaradno štrče, pod tankim,
Svilenim bretelama (zar ne bi trebalo bi da budu
Ženstvene, prefinjene, fatalne, suicidu sklone?
no, dobro; teatar nove ukuse nudi, novu estetiku),
Uzalud Ivanov upire metak u slepoočnicu … Istina
ni tamo, sa druge strane, nije. Trpimo na ovom svetu,
Odmorićemo se u smrti? O, Antone Pavloviču,
pa to je neozbiljno! Šta ako smrt ne postoji?
 
Izvor: Biljana Milovanović Živak: „A gde sam ja, i zašto tu?”, Prosveta, Beograd, 2017.
 
 
Igazság
 
                                                     (Csehovhoz)
 
Az első felvonásban hiába lóg a puska a falon; a férfiak
Holtfáradtan ébrednek; a nők sápadtak, rosszkedvűek,
Csúnyák; étvágyuk nincs, orruk, mint a csőr, hegyes,
Kulcscsontjuk, ahogy a vékony, selyem vállpántok alatt
Dudorodik, torz (hát nem úgy kellene, hogy nőiesek,
Fatálisak, öngyilkosságra hajlamosak legyenek?
na, rendben; a színház új ízlést, új esztétikát kínál),
Ivanov a golyót halántékára hiába szorítja… Igazság
ott, a túl oldalon sincs. Ezen a világon szenvedünk,
A halálban megpihenünk? Ó, Anton Pavlovics,
ez komolytalan! Mi van, ha a halál nem létezik?
 
Fordította: Fehér Illés


Valentina Novković Panoramni prikaz nedostajanja – A hiány látképszerű bemutatása

 

Valentina Novković Beograd, 16. 05. 1973. – 

Panoramni prikaz nedostajanja
 
Vazdušni baloni nose
rasuta pisma i dogorela
pokajanja za reč
kraća, ugljen manja.
Slanost se vodom ne gasi,
to najbolje znaju reke što
su se davljenika nanosile,
zaklinjanjem obramile,
a mi ozbiljan deo puta prošli,
ništa ne naučivši.
 
Panoramni prikaz nedostajanja
će, kažu, izumeti novotvorci
optičkih iluzija koji iza savršenog osmeha
suze i terpentin mešaju.
Možda će im slikovnica vremena pomoći
da najzad dokuče zašto je ograda
dopola ofarbana, a lula na komodi
ostavljena, ako se iko na ekranima
lažnog postojanja četke bude latio.
 
Moje su usne meandri ćutanja,
ošančene sene nalik noći pred pogubljenje
i takve, tesne su za svekolika tvoja skrivanja
iza ribolikih sećanja na pramajčenje.
 
Tek par nas je stanica delilo od
stepeništa koje nikad nisam dokoračila,
do neba što se među brojeve sakrilo
i imalo miris benzina na rubovima pogleda
koje mi nikad nisi uputio,
jer me nisi poznavao onako kako
lokvanji sa mesecom druguju.
 
 

A hiány látképszerű bemutatása
 
Léggömbök viszik
a szétszórt leveleket és az egy szóval
rövidebb, szénnel kevesebb
elégett bűnbánatot.
Vízzel sósságot oltani nem lehet,
ezt legjobban az esküvel
keretbe foglalt befulladtakat
szállító folyók tudják,
mi meg, az út nagy részét megtéve
sem tanultunk, semmit se tanultunk.
 
A hiány látképszerű bemutatását,
állítják, az optikai illúziók újrateremtői
találják majd ki, akik a tökéletes mosoly mögött
könnycseppeket terpentinnel kevernek.
Talán az idő képeslapja segít nekik,
hogy végre megértsék, miért félig festett
a kerítés, a pipa meg miért maradt
a komódon, ha valaki is a hamis lét
képernyőjén az ecsetet kezébe veszi.
 
Ajkam a hallgatás kígyózó medre,
a görcsbe rándult árnyak kivégzés előtti éjre
hasonlítanak és mint ilyenek, nem engedik, hogy
a ködbe vesző ősanyaság emléke mögé rejtőzz.
 
Csak néhány állomás választott el
a lépcsőtől, melyre sosem léptem,
a számok közé bújt mennytől
és benzinszag terjedt a nekem
sosem szánt tekinteted szélén,
mert nem ismertél úgy, ahogy
a tündérrózsa a holddal barátkozik.
 
Fordította: Fehér Illés

Izvor: autor